Tancuj, tancuj moja mitochondria!

K mitochondriám mám celkom osobitý vzťah. Tieto bunkové organely sú fascinujúce. Už svojim pôvodom. Pred asi miliardou rokov sa pridali k bunkám malé “parazity” – eubaktérie - a vyvinula sa symbióza, ktorá nemá obdobu. Puto medzi bunkou a mitochondriou je láska na celý život, jedna bez druhej nemôže byť. Mitochondrie sú energetickí manažéri a producenti, jadrové elektrárne, chrliče molekúl ATP, ktoré poháňajú každučkú našu bunku, každú našu vedomú či nevedomú aktivitu… od stlačenia tlačítka na diaľkovom ovládači, cez sekréciu slín, tvorbu pamäťových stôp, výkrik "góóól!!!" ............až po bežecký výkon maratónca. Spotrebujú pritom asi 85 percent kyslíka a samozrejme spália veľké množstvo kalórií, ktoré skonzumujeme. Až na tie nadbytočné, tie si naše telo šetrne odkladá do zásob na horšie časy. Ale to už poznáme. Mitochondrie majú svoju vlastnú DNA, prstenec genetickej informácie, ktorý sa dedí len od matiek. Taký mitochondriálny matriarchát :-) Vďaka vlastnému proteosyntetickému aparátu dokonca dokážu syntetizovať vlastné bielkoviny. Ale hlavne a predovšetkým - spaľujú tuky, cukry a premieňajú ich na pracovnú energiu, ale aj na teplo a na potenciálne nebezpečné voľné radikály. Tie sa tvoria najmä v zlenivelých mitochondriách, ktoré sú často preťažované kalorickým nadbytkom, bez stimulácie pravidelnou fyzickou aktivitou. V zdravom tele - zdravá mitochondria. V každej bunke je niekoľko desiatok až tisícov mitochondrií, takých mini-motorov života. Niet divu, že poruchy funkcie mitochondrií a hromadenie voľných radikálov sa uplatňujú pri starnutí a pri vzniku mnohých civilizačných ochorení. Strašiaky ako Alzheimer a iné neurodegeneratívne ochorenia, chronická obštrukčná choroba pľúc, niektoré onkologické ochorenia, diabetes... súvisia práve s poruchou funkcie mitochondrií. Takže ako dosiahnuť, aby sme mali viac výkonnejších, zdravších mitochondrií? Poznáme dva základné fyziologické spôsoby stimulácie tvorby mitochodnrií - a obidva sú pravým opakom toho, čo mitochondrie preťažuje a poškodzuje. Prvým je kalorická reštrikcia, teda obmedzenie nášho denného kalorického príjmu (žiadna hladovka, len zníženie odporúčanej normy o asi 20-25%). Podivné a možno na prvý pohľad zdanlivo kontraintuitívne... A predsa - štúdie ukazujú, že nižší kalorický príjem podporuje tvorbu mitochondrií, ktoré sú zdravšie, výkonnejšie a tvoria menej voľných radikálov, teda tých oportunistických aktivistov, ktorí ničia krehkú aparatúru našich buniek. A hoci sú bunky jednotlivo neviditeľné, práve ony tvoria väčšie komunity špecializovaných spoločenstiev - orgány a tkanivá - zorganizovaných do jednej obrovskej regulovanej megametropoly - nášho tela. Poškodzovanie neviditeľných súčiastok neskôr vedie k citeľným a zrejmým katastrofám na tých vyšších leveloch. Druhým celkom logickým spôsobom stimulácie tvorby mitochondrií je fyzická aktivita. Pravidelné cvičenie je dokázaným a spoľahlivým stimulátorom mitochondriálnej biogenézy a samozrejme potvrdeným prostriedkom prevencie a liečby mnohých chronických ochorení. A nie je vôbec náhoda, že práve kalorická reštrikcia a fyzická aktivita majú potenciál predĺžiť život, a to aj pomocou fit mitochondrií. Kalorická reštrikcia sa pritom v súčasnosti považuje za jediný dokázaný spôsob predlžujúci život, overený na viacerých biologických systémoch (vrátane opíc, a nepriame dôkazy existujú aj u ľudí). Kameň mudrcov je teda staré známe: "menej kalórií - viac pohybu". Jasné, dôležité je aj zloženie nášho jedálneho lístka. Samozrejme, predstava stimulácie tvorby mitochondrií iným, i keď trošku menej fyziologickým spôsobom, je lákavá. "Exercise mimicking pill" či "calorie restriction mimicking pill", teda tabletky imitujúce účinky cvičenia či kalorickej reštrikcie, sú víziou mnohých vedcov, lekárov, farma firiem a určite by si získali širšiu popularitu ako spôsob vylepšenia zdravia a kondície tou jednoduchšou cestou. Treba si však uvedomiť, že pravdepodobne nikdy nijaká syntetická molekula nedokáže nahradiť komplexnú odpoveď organizmu na fyziologický stimul... a naopak, skoro určite dokáže nejak tajomne potiahnuť za tie nežiadúce nitky - a zaúčinkovať tam, kde si to nikto neželá. Nie náhodou tvoria nežiadúce účinky liekov nevyhnutnú časť informačných letákov. Zdá sa, že aj viacero prírodných látok má potenciál zvýšiť množstvo mitochondrií, minimálne na experimentálnych modeloch. Napríklad resveratrol, polyfenol z červeného vína s ospevovanými život predlžujúcimi účinkami (milovníci vína, netešte sa predčasne - pravidelný konzum väčších objemov alkoholu dokáže tento efekt celkom spoľahlivo anulovať), ďalším je quercetín z cibule, a našli by sa aj iné. Ale ani litre červeného vína či kilá cibule nedokážu to, čo dokáže čarovná formulka "menej kalórií - viac pohybu". Zrnká v kameni mudrcov neprevážia jeho podstatu. Toto je moja pocta mitochondriám. Vlastne im vzdávame poctu každý deň. Tým, že beháme, tancujeme, hýbeme sa… tvoríme nové a nové mitochondrie, reťazce mitochondrií, ktoré sú efektívné, zdravé, nádherné. No nie sú skvelé? Plné energie a života. Tancuj, tancuj moja mitochondria :-) Keby ste si chceli vyrobiť nové mitochondrie, zacvičte si s nami - je to zadarmo. S extra bonusom – trénovaným svalom s novými, efektívnymi mitochondriami. V rámci nášho biomedicínskeho výskumu sledujeme účinky pravidelného cvičenia na metabolizmus, sval a mitochondrie vo svale. Ak máte tridsať až štyridsať rokov, nejaké tie kilá navyše, k tomu zvýšené riziko cukrovky (cukrovka 2. typu u príbuzných, zvýšenie cukru v krvi) alebo vyšší tlak, možno by ste mohli skúsiť pod vedením skúsených inštruktorov overiť pozitívny efekt cvičenia na vlastných mitochondriách. Ale pozor, nesľubujeme žiadne zázračné rozpúšťanie tukových zásob, ani nezaručujeme trvalú zmenu. Je to skôr možnosť, ako sa naštartovať. Zvyknúť si na cvičenie ako na súčasť bežného života. Teším sa na spoluprácu :-) Upozornenie: Zaradenie do štúdie možné len po splnení kritérií, prejavenie záujmu nezaručuje účasť v štúdii. Štúdia sa realizuje v Bratislave. Literárne odkazy: 1. Gray MW et al, 1999 http://www.sciencemag.org/content/283/5407/1476.abstract 2. Anderson, Weindruch, 2010 http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/20004110 3. Nieman DC et al, 2010 http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/19927026