Skutočný príbeh jedného diabetika.

Autor: barbara ukropcova | 7.6.2011 o 15:32 | Karma článku: 3,78 | Prečítané:  1659x

"All God's children can dance". Aj keď hlasy v dave vzdychajú, šepkajú, kričia: "Nedá sa to, nedá... nedá sa pravidelne cvičiť, nedá sa schudnúť, nedá sa vydržať bez slaninky a klobásky... nedá sa, nedá..." Porozprávam vám jeden príbeh, nie rozprávku, ale skutočný príbeh. A ten je dôkazom, že sa to Dá. "Dá sa - nedá sa", neviditeľná podstata imaginárnej hranice medzi tými, ktorí zabojujú, a tými ostatnými. A nielen pri cukrovke. September 2009. Pán Š. je mladý 29-ročný muž, na pohľad zdravý, aj keď s kilami navyše - pri výške 175 cm váži 102 kg - ale spokojný. Má svoju rodinu, svoje pohodové sedavé zamestnanie, svoj životný rytmus, nič mu nechýba. Až jedného dňa...

Ten pocit, že je všetko v poriadku, sa nejako vytratil. Zdravie, spokojnosť sú tak krehké premenné. Pán Š. spomína: "Býval som unavený, najmä keď som zjedol niečo sladké. Po jedle ma svrbievalo celé telo. Najskôr som si myslel, že sú to obličky." Zašiel teda k urológovi, a tam mu prvý krát zistili cukor v moči. "Stará mama je diabetička. Tak som si požičal jej glukomer. Cukor v krvi som mal skoro 20 mmol/l." Vysoké číslo. Nasledovala návšteva u diabetológa a diagnóza: diabetes 2. typu. Doktor X predpísal úpravu životosprávy: diéta, fyzická aktivita, schudnutie. Plus lieky. A pán Š. sa rozhodol dať si šancu a uskutočniť radikálne zmeny. "Nebál som sa, ale bol som odhodlaný. Aj manželka :-) Začali sme dávať pozor na to, čo jem a koľko toho zjem. A šli sme striktne podľa sacharidových jednotiek odporúčaných diabetológom. Prvý mesiac - dva som bol skoro stále hladný. Skúste sa uspokojiť s krajcom chleba na raňajky, keď ste zvyknutý na tri-štyri." Ale zakrátko sa jeho telo preladilo, a pocity hladu ustali. "Celé chudnutie je o psychike... darmo človek presviedča telo, čo je potrebné, ak s tým nie je stotožnená aj myseľ... viď misa chutných koláčov od babky - človek musí odolať pokušeniu. A darmo je s tým stotožnená ruka, že sa za tým zákuskom nenačiahne, keď myseľ povie: však sú vynikajúce, nemôžem dopustiť, aby sa pokazili." vysvetľuje pan Š. s úsmevom. A prišli ďaľšie radikálne zmeny: "Začal som cvičiť, trikrát do týždňa hodinku na orbitreku, k tomu práca cez víkendy v záhrade..." A kilá išli dolu, akoby sa rozpúšťali. Rok po stanovení diagnózy mal 72 kíl. Za rok sa mu teda podarilo schudnúť 30 (!) kíl. Hladina cukru sa upravila už po pár mesiacoch skoro na normál. Už nie cukrovka, ale preklinické vývojové štádium cukrovky, návrat v čase. Skvelá kontrola ochorenia, s neporovnateľne lepšou prognózou. "Mojim základným problémom kedysi bolo, že som vo svojom hektickom pracovnom nasadení častokrát nič nejedol celý deň a potom som o deviatej večer „vyprázdnil“ chladničku." myslí si pán Š. a dodáva: "Bez manželky a bez podpory rodiny by som to nedokázal. Keď vedia, čo nemôžete, tak vám to nebudú provokačne predkladať na stôl. Tak to u nás funguje už dlho. Napríklad keď moja mama zavára, tak používa umelé sladidlo – a verte či neverte, aj ostatní si na to zvykli a už sa im to vôbec nezdá byť málo sladké." Skrátka, do liečby je zakomponovaná celá rodina. Zázemie, obrovská pomoc a opora, ktorú máme v našich blízkych, sa rozoznie naplno v ťažkých časoch. Jún 2011. Pán Š. sedí oproti mne, vyrovnaný, opálený, vyšportovaný. Jeho BMI, teda index telesnej hmotnosti, klesol z 33,3 kg/m2: obezita - na 23,5 kg/m2: norma. Glykémia, teda cukor v krvi, jemne osciluje kúsok nad hornou hranicou normy, ďaleko od diabetických hodnôt. S úsmevom si spomína na fotky zo svojej histórie. Neplánuje sa vrátiť. Počúva svoje telo, pre ktoré sa mu vyvinul akýsi šiesty zmysel, akoby mal implantovaný merač cukru, ktorý signalizuje, koľko sacharidových jednotiek potrebuje. Pravidelné cvičenie ako aj zdravšie stravovacie návyky sú súčasťou jeho života. Je to skrátka nevyhnutná rutina, ktorá stavia medzi ním a nebezpečnou chorobou vysoký múr. A zďaleka nie je jediný, komu sa takto darí. Ako píše Haruki Murakami - "All God's children can dance". Možno aj Vy poznáte niekoho, koho pomalšia či rýchlejšia metamorfóza nebola dôsledkom nejakej "zázračnej" či skôr bláznivej diéty, ale cieľavedomej úpravy životosprávy a zmeny prístupu k sebe samému. Tie potrebné kroky za človeka nikto neurobí. Ani lekár. Ani lieky hrajúce všetkými farbami dúhy. Ak cítite, že potrebujete zmenu, ale chýba Vám nejaká zápalná iskra, a ak máte tridsať až štyridsať rokov, nejaké tie kilá navyše, k tomu zvýšené riziko cukrovky (cukrovka 2. typu u príbuzných, zvýšenie cukru v krvi) alebo vyšší tlak, možno by ste mohli skúsiť pod vedením skúsených inštruktorov overiť pozitívny efekt cvičenia na vlastnej koži. V rámci nášho biomedicínskeho výskumu sledujeme účinky pravidelného cvičenia na metabolizmus, sval a tuk. Ale pozor, nesľubujeme žiadne zázračné rozpúšťanie tukových zásob, ani nezaručujeme trvalú zmenu. Je to skôr možnosť, ako sa naštartovať. Zvyknúť si na cvičenie ako na súčasť bežného života. Tak, ako umývanie rúk a zubov. Skrátka, samozrejmosť. "All God's children can dance" - a Vy tiež. Naštartujte svoju metamorfózu :-) Upozornenie: Zaradenie do štúdie možné len po splnení kritérií, prejavenie záujmu nezaručuje účasť v štúdii. Štúdia sa realizuje v Bratislave.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.

EKONOMIKA

Najväčší mäsokombinát nepatrí do bankrotu, uznal súd

Bankrot navrhovala ukrajinská firma, nakoniec si to rozmyslela.


Už ste čítali?