Pomsta zanedbaných svalov

Autor: barbara ukropcova | 31.5.2011 o 17:03 | Karma článku: 7,93 | Prečítané:  2222x

Čísla sú dôležité. Či už máme matematický mozog alebo nie, je celkom užitočné vedieť, kedy sme sa narodili, koľko máme detí, a koľko peňazí v peňaženke. Niektoré čísla nás občas potrápia... rodinný rozpočet, stúpajúci tlak, počet pestrofarebných tabletiek ako každodennej prílohy k jedlu či nadbytočné kilá, ktoré s nami každé ráno vstávajú, cez deň ich nosíme po svete, a večer zase ukladáme do postele... aby sme sa často zobudili s nejakým tým gramom tuku navyše po neskorej večeri.

Niektoré veci je fajn si zopakovať, je lepšie, keď bolia uši, ako srdce pri infarkte. Potichu si opakujem tú jednoduchú rovnicu Človek = gény + vek + x + y + z + f... Gény a vek sú konkrétne čísla (aj keď v rámci teórie relativity skoro nič nie je isté a aj nemennosť našej genetickej informácie je diskutabilná). Premenné sú hmotnosť, stravovacie návyky, fyzická aktivita, fajčenie, alkohol... Podľa štatistík obezita, nedostatok fyzickej aktivity a fajčenie najčastejšie zabíjajú, aj keď s podstatne menšou publicitou ako kanibali či teroristi. Na gény sa hneváme v podstate celkom oprávnene. Podľa teórie pána Neela nám naše "šetrivé gény" (thrifty genotype) nadelila matka príroda, aby sme mali šancu v každodennom boji o prežitie. "Treba ukladať - ukladať - ukladať - nikdy nevieš, čo bude zajtra..." šepká a naše starostlivé gény všetky nadbytočné kalórie poctivo upracú do tukových zásob. Jedna plechovka Coly ~ 10 lyžičiek cukru, plus 140 kalórií, šup, šup... či už máme matematický mozog alebo nie, naše telo poslúcha fyzikálne zákony vždy rovnako dokonale. Nerátalo sa však s ultra-rýchlym presunom Homo sapiens pred obrazovky, a s nadbytkom jedla, ktoré sa nám ponúka v obchode, na návšteve, kýva na nás z chladničky... Evolúcia má iné časové jednotky, ako je pár rokov jedného ľudského života. Evolúcia je rozšafná a na experimenty a vylepšovania má nepredstaviteľne veľa času... nás však môže naša genetická výbava stáť zdravie. Alebo život. Pokiaľ neprevezmeme velenie nad našimi génmi - My. Ok, ale ako skrotiť gény, keď nemáme Čas. Veď pracovné dni sú ako donekonečna rotujúca centrifúga plná povinností, vyčerpávajúcej práce, stresov... Naša únava je pochopiteľná, odpočinok - zaslúžený. Počúvam to často: "Chcem byť zdravý alebo chcem schudnúť, Ale: Nemám čas... Som unavený... Ach, ten stres... V mojej situácii...". Zdravotné benefity však prináša už 30 minút stredne náročnej fyzickej aktivity denne, aspoň 5x do týždňa. Len 30 minút používania nášho najväčšieho orgánu, teda svalov. Je to naozaj tak veľa? Pozrime sa trošku bližšie na toto naše často zanedbávané "mäsko". Svaly predstavujú asi 30-50 % našej hmotnosti (tá horná hranica sú kulturisti) a majú veľmi dôležitú úlohu v našom metabolizme. Muž vážiaci 80 kg má teda asi 32 kg svalstva. Kedysi, keď naši predkovia prežívali vďaka krédu "útoč alebo uteč", alebo museli ťažko fyzicky pracovať, nebol problém udržať svaly v kondícii. Aj preto sa naši predkovia zvyčajne s modernými "zabijakmi" ako sú infarkty či cukrovka stretávali len málo. Dnes sa mnohí aktívne snažia pohyb skôr minimalizovať, a pohodlnosť si dokonca razí cestu medzi psychopatologické závislosti. Podľa štúdie doktorky Jany Jurkovičovej z roku 2005 je na Slovensku 70 % ľudí s nedostatočnou telesnou aktivitou, v USA má podľa prieskumov dostatočnú dávku pohybu tiež asi len 30 % populácie a Svetová zdravotnícka organizácia upozorňuje na doslova smrteľne nebezpečné následky telesnej lenivosti, ktorá zvyšuje riziko srdcovo-cievnych ochorení, cukrovky, rakoviny hrubého čreva a prsníka... Skrátka - čo nepoužívame, nemôže fungovať normálne. Platí to aj o svaloch. A zanedbané svaly sa pomstia na našom zdraví... Hm, tuším to vyslovené / nevyslovené: "Viac sa hýbať, menej a zdravo jesť - nič nového. Mne nič nechýba, nič ma nebolí, som zdravý, šťastný a spokojný." Ak Naozaj ste, je to skvelé. Ale vieme, čo sa v nás skrýva? Možno cítite, že potrebujete zmenu, ale chýba Vám tá zápalná iskra, nejaký konkrétny stimul... Pre tých, ktorí majú tridsať až štyridsať rokov, nejaké tie kilá navyše, k tomu zvýšené riziko cukrovky (cukrovka 2. typu u príbuzných, zvýšenie cukru v krvi) alebo vyšší tlak a chuť niečo zmeniť, existuje možnosť zadarmo a pod vedením skúsených inštruktorov overiť pozitívny efekt cvičenia na vlastnej koži. V rámci nášho biomedicínskeho výskumu sledujeme účinky pravidelného cvičenia na metabolizmus, sval, tuk a na endokrinnú aktivitu kostrového svalu. Áno, aj sval produkuje hormóny, aj sval sa s nami potrebuje „rozprávať". Ale o tom niekedy na budúce. O detailoch štúdie aj podmienkach účasti Vám rada porozprávam. Ale dopredu upozorňujem, že to nie je o rýchlom chudnutí. Skôr o tom, ako si zvyknúť na cvičenie ako na súčasť bežného režimu. Tak, ako sme si zvykli na umývanie rúk a zubov. Skrátka, samozrejmosť. Teším sa na spoluprácu :-) Upozornenie: Zaradenie do štúdie možné len po splnení kritérií, prejavenie záujmu nezaručuje účasť v štúdii. Literárne odkazy: 1. Vieme zdravo žiť? Jana Jurkovičová, 2005 2. The thrifty-genotype hypothesis and its implications for the study of complex genetic disorders in man. Sharma AM, J Mol Med 1998 3. http://www.who.int/topics/physical_activity/en/ Poznámky: cukrovka 2. typu (diabetes 2. typu): najčastejší typ cukrovky, typicky sa spája s nadhmotnosťou a obezitou
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.

EKONOMIKA

Najväčší mäsokombinát nepatrí do bankrotu, uznal súd

Bankrot navrhovala ukrajinská firma, nakoniec si to rozmyslela.


Už ste čítali?